„Plha se hlásí...“

Onehdá som bol v ateliéri môjho dobrého súputníka,insitného maliara Mazanicu.Mali sme už v sebe nejakého toho lahváča a rozjímali sme nad najnovším výtvorom majstra Mazanicu,môjho skvelého súputnika a insitného maliara,síce žiadny Raffaelo,či L.da Vinci nebol,ale snaha sa mu nedala uprieť.Vtedy v tom čase bol zrovna zaťažený na zachytenie slnka noriaceho sa do morských vĺn.A v tom vo mne skrsla oná pamätná otázka,keď sme hútali nad pomenovaním toho dielka.Obrátil som sa na skvelého Mazanicu s otázkou v očiach: „Počuj bratku,a maľoval si východ ,alebo západ toho slnka.A bum.Mazanicovi padla sánka skoro po kolená a nevydal zo seba ani hlások.Ako teda rozlíšiť,či ide o východ ,alebo o západ dvoch navlas rovnakých obrazov,toho istého slnka?Teraz buďte mudri,keď je celá dedina sprostá.Babo raď.Lenže Mazanica to vyriešil šalamúnsky.Zavolal k sebe do ateliéru koryfeja patafyziky,docenta Kvanta,aby dal čo možno najzúradnejšiu odpoveď,nezaťaženú žiadnymi matematickými klikami-hakami,hieroglyfmi a hakami-bakami.Preto sme pred ním prezieravo schovali stojan s plátnom.A docent Kvant,geniálny to koryfej vied patafyzických sa napočudovanie nás dvoch, vyfarbil.Padlo len jedno slovo.FARBA.Bolo to jednoduché ako facka.Východ slnka musí byť predsa líznutý viac domodra a naopak západ slnka viac dočervena.Žiadna veda,klasický dopplerov efekt.Ako sa naša Zem otáča čokolom svojej osi,tak pri západe slnka vykonáva naša matička Zem relatívny pohyb od slnka a,pri východe zasa pohyb ku slnku.V prvom prípade sa vlnová dĺžka svetla predlžuje(posun k červenému spektru),v druhom prípade sa vlnová dĺžka skracuje(posun k modrému spektru).A basta fidli motyka.A ku koncu tej plodnej debaty sme sa zmaľovali pod obraz boží s kóšer hruškovice(58 voltová),ktorú doniesol okoštovať pre tú príležitosť docent Kvant,zaslúžili to koryfej vied patafyzických.A ráno ako ma začali doma v posteli štekliť prvé lúče slnka,som nevedel,či reku,svitá alebo sa zvečerieva.