V dobrej spoločnosti je zvykom sa predstaviť ,aby každý so zasvätených bol uvedený na pravú mieru,s kým ma do činenia.Ako hovorí jedno ošúchané príslovie:Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.
Vlastne som ani po tom nepátral,čo to vo mne asociuje slovo:blog.Sprvu ma napadlo spodobovanie spoluhlások k a g,potom akási ruská avantgarda blogistov.Lenže to všetko je teraz bezpredmetné.Pre mňa je dôležité,že som objavil priestor,kde sa dajú voľne klásť myšlienky do virtuálneho sveta.Áno,bola i doba,kedy písomný prejav bol výsadou iba určitej kasty.Nosili so sebou hlinené tabuľky+nejaké to dlátko a tvorili dejiny.Neskôr objavili niečo ako papier+atrament a nejaké vkusné husacie brko.A dnes?Toť INTERNET.Prostredníctvom tohto nového média sa snažím učiť myslieť,cvičiť sa vo formulovaní vlastných myšlienok,názorov a pocitov.Možno ani sami nevieme,aký sme dostali do rúk dar-slobodne sa naučiť čítať,písať a aj počítať.Lebo človek musí počítať niekedy aj s tým horším.
Kdesi som (najskôr v nejakej dobrej knajpe) počul,že sme produktom svojich vlastných myšlienok.Plne s tým súhlasím,ja,občan bloger(či skôr hambloger?O:-))a som nesmierne rád,že som absolvoval zasväcovací rituál vo virtualite.